Zpět na seznam článků     Číst komentáře (10)     Verze pro tisk

Základné príkazy v Linuxe

Autor: zmija31   
5.8.2008

Tak zverejňujem prvú časť môjho seriálu o príkazoch v operačnom systéme LINUX. V prvej časti sa dozvieme o odlasovaní, vypnutí, a reštartu počítača, ďalej si povieme o výpisoch užívateľov a výpise súborov z adresárov.


Odhlasovanie, vypnutie, a reštart počítača


Pre ukončenie práci zo systému slúži príkaz logout. Ten nás odhlási a zobrazí výzvu o prihlásení ďalšieho užívateľa. Pre vypnutie počítača slúži príkaz halt. Ak potrebujeme aby sa počítač vypal v istý čas použijeme príkaz shutdown. Napríklad:

shutdown -h 10:00 (počítač sa vypne presne v 10:00)
shutdown -h +20 (počítač sa vypne za 20min)

Pre reštart počítača používame príkaz reboot. Pokiaľ potrebujeme presne špecifikovať čas reštartovania použijeme príkaz shutdown -r now (-r znamená reštart ).


Výpis užívateľov


Pre výpis aktívnych užívateľov systému slúžia tri príkazy w, who, finger. Začneme príkazom w.
Použitím tohto príkazu získame veľa zaujímavých informácií. Do konzoly (terminálu) napíšeme „w“. Tak Získame sme úplný výpis všetkých užívateľov systému. Okrem toho vydíme čas, kedy bol výpis vykonaný, ako dlho je systém zapnutý, jeho priemernú záťaž, ale aj podrobné informácie o jednotlivých užívateľoch.
Stĺpec USER ukazuje užívateľské meno danej osoby. Pod položkou TTY sa ukrýva označenie terminálu, z ktorého je užívateľ pripojený. V stĺpci LOGIN nájdeme čas prihlásenia a v stĺpci IDLE potom dobu neaktivity (ako dlho uživatel nepracoval). A potom tu už máme čas využívaný všetkými procesmi na danom terminále (JPCU) a čas procesu, ktorý je uvedený vo výpise (PCPU).
Všetko je zakončené práve týmto procesom, ktorý je špecifikovaný v stĺpci WHAT.
Druhou variantou je príkaz who. Keď chceme získať len základné informácie o aktívnych uživateloch, nemusíme používať príkaz w, ktorý nás zahltí radou možno nepodstatných detailov.
Ak zadáme do terminálu „who“, vidíme tu len užívateľské meno, číslo terminálu , dátum a čas do systému.
Posledným príkazom, ktorým môžeme k výpisom aktívnych užívateľov použiť je príkaz „finger“.
Ten nám ponúka určitý kompromis medzi oboma predchádzajúcimy príkazmi a uvádza plné meno užívateľa (ak je špecifikovaný v súbore /etc/passwd)


Výpis súborov z adresára


Pre výpis súborov z adresára na obrazovku slúži príkaz ls. Ak ho zadáme samotný bez parametrov, budú súbory vypísané jedným typom písma a ťažko ich rozlíšime. Preto sa často využívajú rôzne ďalšie doplnkové parametre, kvôli ktorým môžeme zistiť presnejšie informácie.
Jedným z najobľúbenejších spôsobov je ls -laF
Parameter l (malé L) zaisťuje zápis typu „long-mode“, teda vrátane detailov. Vidíme napr. Práva , ktoré sú u súboru nastavené. Taktiež vidíme vlastníka a skupinu, ktorej súbor patrí. V neposlednej rade tu nájdeme veľkosť a dátum vytvorenia súboru.
Parametrom a zaistíme výpis skrytých súborov (ich mená sa začínajú bodkou).V zozname sa teda objavia napríklad i súbor .pwd.lock, ktorý by pri bežnom výpise zostal skrytý. Konečne bol v príkaze použitý parameter F, ktorý za každý adresár do výpisu pridá lomítko. Umožňuje tak ľahšie rozlíšenie , či sa jedná o súbor alebo adresár.

Obsadenie diskovej kapacity


Zaujíma nás, koľko miesta na disku nám ešte ostáva, tak použijeme príkazy df a quota.

Pomocou nástroja df zisťujeme obsadenú a voľnú kapacitu na príslušnom disku alebo na všetkých diskoch, ktoré sú pripojené k systému. Ale pozor, ak zadáme df bez parametrov, vypíše nám všetky veľkosti v blokoch, čo je niekedy veľmi nezrozumiteľné. Doporučujem teda používať parameter (prepínač) „h“ (df -h) to znamená že sa veľkosti zobrazia v MB, prípadne GB.
Po zadaní tohto príkazu vidíme že koľko je k systému pripojených diskov. V prípade že máme k systému pripojené 2 disky, tak sa nám zobrazí /dev/hdb1 a /dev/hda1. Potom si v stĺpcoch môžeme pozrieť kapacitu disku, veľkosť voľného a obsadeného miesta na disku.

Ak pracujeme na sieti a v účte bežného užívateľa, s najväčšou pravdepodobnosťou je naša pridelená kapacita disku obmedzená. Toto obmedzenie, vrátane doplňujúcich údajov nám vypíše príkaz qouta -v.
Tento parameter zaisťuje výpis kompletných informácii. To znamená, že každý súborový systém, ktorý používame vypíše veľkosť obsadeného priestoru v blokoch, veľkosť prekročitelného a neprekročitelného limitu a prípadne aj časový údaj, ktorý nám ukazuje, koľko času ostáva do vypršania časovej rezervy.

Obsadenie pamäti


V operačnom systéme GNU/LINUX rozlišujeme dve typy pamätí – bežnú operačnú pamäť a odkladací diskový odieľ swap. Čo je bežná pamäť určite viete, ale čo je swap? Ide o časť disku, ktorá je určená pre dynamické odkladanie systémových dát. Spustíme nejaký program, rozdelí sa zaťaženie pamäti tak, aby časť išla do operačnej pamäti a zvyšok do swap. Výsledkom je zvýšenie rýchlosti a efektnejšia práca so systémom.
Niekedy sa odporúčalo používať swap aspoň dvakrát väčší ako operačná pamäť. Pokiaľ sme teda malý operačnú pamäť 32MB, tak sme pre swap vyhradili 64MB diskovej kapacity. Dnes toto odporúčanie neplatí. Pre swap sa odporúča veľkosť 256MB. Pokiaľ budete systém extrémne zaťažovať tak môžete dať aj 512MB. A ako ale zistíme aktuálne obsadenie pamäti? Príkazom free.


Tak to je pre prvu časť všetko. Nabudúce si povieme niečo o práce s adresármi...





Líbil se Vám článek?
Budeme potěšeni, pokud vás zaujme také reklamní nabídka

Social Bookmarking

     





Hodnocení/Hlasovalo: 1.67/3

1  2  3  4  5    
(známkování jako ve škole)